Homilie Dominika kardinála Duky, emeritního arcibiskupa pražského a primase českého, při Letnicích v rodišti blahoslaveného Jána Havlíka
Slovensko, Dubovce, kostel sv. Žofie, 8.6. 2025 (homilie ve slovenském jazyce)
Mílí drahí priatelia, bratia a sestry, spolubratri v kňazskej a diakonskej službe.
Pozvali ste ma, aby som spolu s vami oslávil slávnosť Zoslania Ducha Svätého – Turíce v rodnej dedine vyznavača, lazaristy Jána Havlíka. Oslavujeme tieto sviatky, ktorých liturgická farba je červená – farba ohňa. Je to farba, ktorá svojou kompozíciou pripomína svetlo, teplo a prirodzený oheň.
Oheň, ktorý k tomu aby sa rozhorel, potrebuje vánok. Slovo „vzduch“ sme my, západní Slované, nepoznali – prijali sme ho až v 19. storočí od východných Slovanov, teda ako aplikáciu ruského termínu vozduch. Náš pôvodný výraz je však odvodený z hebrejského slova, alebo sa mu aspoň podobá – ruach.
Všetci to cítime ako závan – a presne tak je to v jazyku Svätého Písma, v jazyku Abraháma, Mojžiša, ale aj v jazyku Ježiša Krista. Ruach znamená vánok, vietor, ale môže znamenať aj víchricu. Mohli sme to počuť pri čítaní Skutkov apoštolov.
Áno, aj v samotnom Jeruzaleme, keď apoštoli prijímajú Ducha Svätého v podobe ohnivých jazykov, prebehne veľký závan vetra, víchrica, ktorá má odfúknuť všetko zlé. Ale musíme si tiež pripomenúť, že tento Duch dáva silu – závan, ktorý má niečo spoločné s odvahou a to s odvahou Ducha, ktorý mal odfúknuť zo sŕdc jeruzalemských obyvateľov onú zbabelosť, ktorá sa prejavila
na Kalvárii, kde zostali len tí najbližší. Z apoštolov len jeden.
A tak nám blahoslavený Jan Havlík, tento seminarista, pripomína postavu Jána Evanjelistu, Ježišovho bratranca, ktorý je o generáciu mladší. Ukazuje nám – a je to výzva predovšetkým pre vás, mladých, lebo práve mladí musia mať v sebe onú iskru, onen oheň. Nie oheň, který spaľuje, ale ktorý hreje a ktorý dává pocit domova.
Protože Duch Svätý, je predsa onen Duch Lásky, ktorým dýcha Otec i Syn.
Ale tento oheň zároveň dokáže spáliť všetko nečisté a nepravé. A preto si uvedomujeme, že Duch Svätý hovorí a dáva inšpiráciu veľkým biblickým postavám. V jeho sile pôsobí aj samotný Boží Syn, Ježiš Kristus. V jeho sile potom pôsobia aj apoštoli. Je Duchom múdrosti a rozumu.
Keď si spomenieme na birmovanie, na sedem darov Ducha Svätého, zrazu sa pred nami zjavuje identita človeka – Božieho obrazu, stvoreného na Božiu podobu, Boha, ktorý nám ukazuje,
že celé jeho dielo je dielom múdrosti, dielom absolútnej inteligencie, dielom dokonalosti. A na to sme boli stvorení aj my.
Ale nie je to dielo nejakého chladného rozumu – je to dielo naplnené láskou a priateľstvom. Pravda a láska vyžadujú odvahu. Odvahu vo všetkých jej rôznych podobách.
Nie je to len odvaha k hrdinstvu, ale aj pevnosť a je to pevnosť, ktorá sa prejavuje tak, že neustúpim pred výsmechom a posmechom. Je to odvaha stáť, aj keď musím stáť tak trochu proti všetkým. Je to ale tiež odvaha, ktorá nie je vytrhnutá z kontaktu so spoločnosťou, pretože viem, že nestojím len sám za seba, ale stojím aj za druhých a spolu s nimi.
A práve tu vidíme, čo znamená naša civilizácia a kultúra. Ten prvok, ktorý sa spája v priestore, kde sa zrodila kultúra a civilizácia – kde sa antický, židovský a náš svet svätých národov spájajú pri vytváraní civilizácie a kultúry, ktorá je prispôsobená identite človeka, a to človeka, ktorého môžeme definovať ako rozumnú, múdru, spoločensku bytosť – to znamená bytosť, ktorá vie, že žije s druhými a pre druhých.
Kiež by sme si to uvedomili. A zároveň vieme, že musíme konať podľa našej viery, ako to vystihuje svätý Tomáš Akvinský, na ktorého univerzite získal najvyšší stupeň vzdelania aj súčasný papež Lev XIV.
A tak môžeme i v týchto pápežoch nesúcich meno Lev vidieť, ako tvorili civilizáciu a kultúru: Lev Veliký, pápež Ríma; Lev III., ktorý korunuje cisára Karla; Lev IV., ktorý dáva Rímu hradby,
aby nemohol byť ničivo zasiahnutý Vandalmi a ďalšími nájazdmi; Lev X., Florenťan, ktorý sa stáva symbolom vzdelanosti a umenia; Lev XIII., ktorý myslí na naše slovanské národy
v jeho encyklike Grande Munus o svätých Cyrilovi a Metodovi, kde je vyjadrená jeho ochrana Slovanov proti pangermanizmu a panslavizmu, a je tam aj jeho otázka týkajúca sa človeka, ktorý je človekom aj prostredníctvom práce, ale nesmie byť okradnutý a olúpený o svoju dôstojnosť a spravodlivosť.
Na to naväzuje tiež veľký pápež Pius XI., Ján XXIII. a svätý Ján Pavol II. ve dvoch encyklikách.
A tak vám všetkým prajem, aby sme s impulzom a vzorom blahoslaveného Jána Havlíka prežili pravé Turíce.
Amen
Obrazová příloha: Janhavlik.sk
Katolické noviny nabízí všechny články zdarma. Náš provoz se však neobejde bez nezbytné finanční podpory. Pokud se Vám Katolické noviny líbí, budeme vděčni za Vaši pomoc. Číslo účtu: 2701544173 / 2010 Děkujeme!